Maroš (23) z Považskej, budúci architekt to povedal priamo: Toto sa mnohým nebude páčiť!

Študenti Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave dostali po dohovore s vedeniami ich školy a nášho mesta možnosť si vyskúšať svoje nadobudnuté vedomosti. Takmer 40 študentských prác, na ktorých sú návrhy, ako by sa mohlo naše mesto zmeniť, si môžete pozrieť na mestskom úrade. Medzi nimi aj tú od Považskobystričana Maroša Kostelanského, s ktorým sme sa porozprávali o tom, čo by sa mohlo v našom meste reálne zmeniť.

Ako vnímate tento projekt, v ktorom ste na STU robili architektonické návrhy pre naše mesto?
Ako rodáka z Považskej Bystrice ma to nesmierne zaujalo. Bol som síce prihlásený na odbor architektúra, v ktorom som mal riešiť nejakú stavbu, ale keď som sa dozvedel, že sa bude riešiť centrum Považskej Bystrice, chcel som sa k tomu zadaniu dostať. Vyrastal som tu, a mať možnosť pracovať s týmto priestorom človeka obohatí, veľa nového sa podozvedá a hlbšie porozumie historickým, urbanistickým alebo aj sociálnym vzťahom.

Čo hovorili na Považskú Bystricu vaši spolužiaci, koľko v ňom videli architektonických problémov?
Najprv sa zoznámili s mapami, no a keď sem prišli, boli skôr negatívne prekvapení, ako to tu vyzerá. Najväčším problémom takéhoto modernistického mesta je obrovská plocha verejného priestoru, o ktorý sa kvalitne starať je nadľudský výkon. Preto to tu vyzerá tak zanedbane medzi domami. Popasovať sa s týmto problémom bola náročná úloha. Každý spolužiak si vybral nejaký výsek z priestoru a potom ho prepracoval.

Čo je najväčší odkaz, ktorý sa nachádza v projektoch, čo by sa malo zmeniť?
Štruktúra centra mesta je vybudovaná na základe jednej ideológie, čo je pozostatok minulého režimu. Bohatosť centra miest z veľkej časti tvoria historické vrstvy, rozličné nánosy zhmotnených príbehov a názorov – čo v centre PB úplne absentuje. No máme tu Kalváriu, kostol, zopár „historických“ domčekov, ale nevedie k nim žiadna prirodzená cesta ani priehľad medzi domami.

Jednoducho ich nevnímame pri každodennom pohybe cez mesto, akoby tieto hodnotné elementy boli naschvál zakrývané, popierané.

Veď teraz ani kostol nie je vidieť, je tam kdesi za štvorprúdovkou, veľkým parkoviskom a stromami. Prostredie vychováva, čiže venovať sa týmto momentom považujem za zásadné v tom, aby mladí obyvatelia nevyrastali s vedomím, že je správne takto ignorovať svoju históriu, dedičstvo. A koniec koncov historická patina, čo z tých stavieb sála je ako dobré korenie pre mesto, aby svojim občanom „voňalo a chutilo“. Preto som sa snažil vo svojom návrhu urobiť gesto k týmto hodnotám, aby ich Považská Bystrica viac vnímala.

Ktoré veci v projektoch prevažujú?
To záleží podľa kontextu. Čo sa týka zelene, nachádzame sa medzi horami, čiže tu sa príroda musí vlievať až do sídla. Ale tu je problém veľkého priestoru, takže centrum treba aj trochu zahustiť. S administratívami a obchodnými domami už mesto nemá vitalitu rásť, preto tu mnohí navrhovali funkciu bývania – prevažne nízkopodlažné bytové domy.

Môže sa z tých študentských návrhov niečo zrealizovať?
Často sa ma kamaráti pýtajú, či sa tieto naše projekty môžu zrealizovať, ale to sotva. Z týchto projektov sa mesto môže čiastočne inšpirovať. Napríklad veľa spolužiakov sa pri bakalárskych prácach zameriavalo vyslovene na Domanižanku, pretože to je už len sám o sebe veľmi hodnotný priestor, ako prírodný prvok v ťažisku centra. Tým, že mu študenti venovali takú pozornosť, tak aj mesto by malo brať na vedomie, že práve tento priestor má do budúcna silný potenciál. Bohužiaľ, teraz vyzerá, ako vyzerá. Ohradená múrmi, nedostupná a nevyužívaná.

Čo by ste teda zmenili na Domanižanke?
Treba vytvoriť verejný priestor okolo nej, možnosť podísť až k vode, vybudovať oddychovú zónu so stromami, so sedením či drobným amfiteátrom, aby tam obyvatelia trávili čas. Prípadne zahustiť pavilónovou architektúrou s kaviarňami, reštauráciami a pod.

A čo by sa ešte dalo zmeniť?
Je tu veľa toho, čo by sa dalo zmeniť. Aj malá zmena dokáže veci posunúť k lepšiemu. Dôkazom je čerstvo revitalizovaný priestor fontány za kinom Mier. Napriek pár výhradám sa tento priestor stáva veľmi živým. A práve tieto študentské projekty slúžia ako podklad, na čo sa oplatí zamerať, na aké vzťahy, na tamten priestor, na tamtú ulicu…

Vaša bakalárska práca bola vybraná do celoslovenskej prehliadky bakalárskych prác, kde môže byť ďalej ocenená. Ako to vnímate?
Samozrejme, mám z toho veľkú radosť. Beriem to ako odkaz, že to čo robím, robím dobre. Dodáva mi to sebavedomie a motiváciu do ďalšej tvorby.

Veríte, že sa aspoň niečo z vašej bakalárskej práce zrealizuje?
V dohľadnej dobe sa z mojej práce nedá zrealizovať zrejme nič. Pokiaľ som na škole, chcem v plnej miere robiť veci, ktoré sú správne, nie len politicky či ekonomicky najvýhodnejšie. Keďže sme malé mesto, prijal by som kroky, ktoré obmedzia pohyb autami a naplno podporia MHD a cyklistickú dopravu, lebo nesmierne sa tými autami zbytočne zahlcujeme. A taktiež si prajem, aby lokálne centrá nevznikali v objatí plechových hangárov, verejné priestory naplnené stovkami parkovacích miest, pričom nenájdete tam ani jeden strom s lavičkou. To sú základné veci, ktoré nám podvedome každému vadia. Na začiatku by bolo dobré sa s týmito problémami popasovať.

Vo fotogalérii si pozrite návrh Maroša Kostelanského.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Považskej Bystrice a okolia

Môže vás zaujímať:

Považská očami študentov: Takto by mohlo naše mesto vyzerať v budúcnosti, FOTO

Talentovaná Janka (19) z Považskej: Mám jeden sen! FOTO

Foto: ilustračné