Považskobystrický zápasník Milan Ďatelinka (23): Zo zápasov MMA si takmer nič nepamätám

MMA (mixed martial arts), čiže zmiešané bojové umenia, sú druhom nového moderného športu, ktorý sa dostáva čoraz viac do povedomia. Mnohí tomu ľudovo hovoria aj bitka v klietke. Na území našej bývalej federácie sa zápasy konajú pod organizáciou Oktagon. Jedným z nej zápasníkov je aj 23-ročný Považskobystričan Milan Ďatelinka. Toho v rámci Oktagonu 13 na pražskej Štvanici čaká v sobotu 27. júla zápas s Václavom Mikulášekom, v ktorom si chce vylepšiť svoju doterajšiu bilanciu 6 výhier a 4 prehier. My sme sa s ním ešte predtým porozprávali.

Ako si sa dostal k tomuto športu?
Najprv som hrával basketbal, ale s ním som skončil. Potom som začal len tak cvičiť, pričom som sa dozvedel, že takýto šport existuje. Mal som v tom čase asi 15 rokov a začal som to sledovať na internete. Zaujalo ma to a časom som sa rozhodol, že by som to vyskúšal. Zistil som si, kde sa to trénuje, zavolal som trénerovi, ten prikývol, že môžem prísť, no a odvtedy to už spolu ťaháme.

Čo sa týka bojových športov, začínal si priamo s MMA?
Áno, hneď s ním. Vhupol som do toho krátko po mojich 15. narodeninách. Takže teraz sa tomu venujem už ôsmy rok.

Čo ťa na tom najviac zaujalo?
Určite komplexnosť. Nie je to totiž len jeden bojový štýl, ale musíš preferovať všetky stránky boja. Ja však nie som typ, ktorý číta súperov. Lebo aj keď som sa snažil dopredu prečítať súpera, v samotnom zápase bola aj tak taktika iná, čo súvisí s jeho vývojom. Nikdy to teda nevyšlo tak, ako som sa na súpera pripravoval. Moji tréneri mi síce pripravia nejakú taktiku, ale ja si ju nerobím. Keď sa bojuje v stoji, bude to v stoji. Keď to v ňom nejde, skúsim boj dostať na zem.

Ako to bývalo s MMA v minulosti?
Nebývalo toľko možností zápasov, keďže sme nemali takú organizáciu, ako máme teraz. Zápasilo sa len vtedy, keď bol nejaký galavečer, pričom mnohé aj rýchlo zanikli. Väčšinou to bývalo tak, že som mal zápasy na rýchlo. Napr. zavolali mi dva týždne predtým, že uvoľnilo sa miesto, tak či mám záujem.

Ako je to v Oktagone?

Tam sú zápasy včas dohodnuté a všetko máme dopredu oznámené. Mám tak na ne poriadnu prípravu. Je určite lepšie, keď tu máme takúto organizáciu, ktorá má úroveň.

Dal si si aj pauzu od MMA?
Jednu som mal po prehre. V tom čase som začal chodiť aj do civilného zamestnania, čiže sa mi nedalo trénovať. No každý, kto tento šport robí, dobre vie, že pokiaľ sa tomu chceš venovať naplno, tak na profesionálnej úrovni nemôžeš popri tom chodiť do roboty. Preto som dal výpoveď a vrátil som sa. Avšak už s inými podmienkami a v inej váhovej kategórii. Začal som to teda vnímať ako moju prácu, ktorá ma živí.

Máš prezývku Mr. Comeback (pán návratu). Ako si k nej prišiel?

Vznikla z toho, že na Oktagon výzve som mal niekoľko zápasov, v ktorých som ťahal za kratší koniec, ale podarilo sa mi ich otočiť a vyhrať. Potom prišiel Oktagon 1. Počas neho som bol asi minútu pod tlakom, ale otočil som to a knokautoval súpera. A komentátor Ondro Novotný ma tak pomenoval a už mi to prirástlo.

V marci si „zničil“ dovtedy neporazeného Miroslava Broža…
Rád si spomínam na ten zápas. Väčšinou totiž si zo zápasov takmer nič nepamätám, maximálne nejaké útržky. Pripravoval som sa tvrdo, keďže som potreboval vyhrať. Príprava prebehla aj v poľskej Poznani. Ten duel pre mňa veľa znamenal. Vedel som, že súper je odo mňa menší. A hoci mal bilanciu 8–0 a zo mňa robili outsidera, ja som vedel, že to tak nebude. Nehovorím, že som si bol istý víťazstvom, ale išiel som si preň tvrdo. Nečakal som, že vyhrám tak rýchlo, sám som sa prekvapil.

Ako vyzerá tvoja príprava na zápas?
Tréningy sa trochu upravia. Mám dvojfázovú prípravu. Ráno idem podľa plánu od trénera, ktoré sú zamerané na kondíciu, silu a pod. A potom mám svoj tréning, či už box, sparingy atď. Je to náročné, lebo od pondelka do piatku zaberám dvojfázovo, v sobotu mám voľnú a v nedeľu sparingy.

Počas sparingov sa bijete naplno?
To zas nie, ale v rámci kamarátstva sa ide naplno. Niekto má totiž rád, keď sa „pošlaháme“ na tréningu. Je to však väčšinou vedené tak, aby sa išlo na 70–80 percent. Neuznávam sparingy, keď sa silnejší bije so slabším a „uspí ho“… To nepomôže ani jednej strane. Musí to mať hlavu a pätu, keďže je to príprava na zápas.

Kde všade trénuješ?
Trénujem v Považskej Bystrici s trénerom a pár sparingami. Sústredím sa tu na veci, ktoré súvisia s bojom na zemi. Do Žiliny chodím na boxerské tréningy.

Teraz si v Oktagone, máš však sen aj o UFC alebo niečom podobnom?
V tomto smere som realista. Sústredím sa na to, aby som mal čo najlepšie výsledky v Oktagone. Ak by prišla ponuka z inej organizácie, sadli by sme si s majiteľmi Oktagonu. Musela by to však byť naozaj zvučná organizácia a lepšie finančne zaplatené, aby som prestúpil. Ale v Oktagone je mi dobre, navyše som doma a cítim sa na slovenskej a českej pôde, kde zápasíme, dobre.

Tento šport sa nedá robiť stále. Máš teda nejaký plán, že dokedy to potiahneš?
Koľko sa bude dať, toľko to budem robiť. Môže prísť zranenie, resp. iné veci, ktoré sa nedajú predvídať. Pokiaľ to však robiť môžem, budem v tom pokračovať, aby som si niečo zarobil. Navyše ma to neskutočne baví. Hoci som už v štádiu, že to nemôžem robiť len pre potešenie, ale aj pre uživenie sa.

Sledujte nás aj na našom Facebooku a Instagrame a nenechajte si ujsť zaujímavý obsah z Považskej Bystrice a okolia.

Foto: ilustračné