Považskobystričanka Soňa (62) píše nádherné kraslice: Šibači majú radosť! FOTO

Zdroj: Dnes24.sk

Považskobystričanka Soňa Belokostolská (62) je dlhoročná učiteľka, ktorá aktuálne pôsobí na Základnej umeleckej škole Imra Weinera Kráľa. Pri príležitosti Dňa učiteľov 2018 si prevzala ocenenie od primátora nášho mesta. Venuje sa ľudovoumeleckej tvorbe, vyrába figúrky zo šúpolia a kraslice podľa vzoru z Domaniže, za ktoré dostala titul majsterka ľudovej umeleckej výroby. No a práve o nich sme sa s ňou pred Veľkou nocou porozprávali.

Ako ste sa dostali ku krasliciam z Domaniže?
V roku 1993 som bola na kurze. Pani Štefánia Dudáková, ktorá dostala titul majsterka ľudovej umeleckej výroby za tieto kraslice, nás lektorovala. Kurz trval mesiac a naučila som sa ich „písať“. Povedala mi, že mi to ide, aby som sa im venovala. Teraz po čase zisťujem, keď listujem v starých papieroch, že už vtedy som si robila výskumnú činnosť. Ja som si na sedeniach s ňou často ani kraslice nerobila, ale obkresľovala si jej vzory. A potom som ju prosila, aby mi povedala, ako sa tie kraslice volajú. Postupom času som si zadovážila všetko potrebné na ich výrobu a začala som kraslice pred Veľkou nocou písať.

Ako ste sa stali majsterkou ľudovej umeleckej výroby?
Raz som poslala svoje kraslice do súťaže na východné Slovensko. Dostala som cenu za zachovávanie tradícií. V porote boli ženy z Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), ktoré ma oslovili, či by som pre nich nezačala robiť domanižské kraslice. V roku 2011 aj mne za ich tvorbu udelili titul majsterka ľudovej umeleckej výroby.

Čím vás tak zaujali?
Tým, že tieto kraslice majú svoj vlastný názov. Nerobím si na vajíčko, čo chcem, hoci môžem zvoliť svoju farebnú škálu, ale poznám presný názov vzoru. Robím tak konkrétnu zostavu lístkov, závitníc alebo delenia vajíčka. Domanižské kraslice sú na Slovensku typické tým, že majú svoje mená.

Koľko domanižských kraslíc má svoj vlastný názov?
Podľa rodiny pani Dudákovej, ktorá sa ich snažila zmapovať, je tých názvov približne do sto. Ja ich toľko nepoznám. Ale je možné, že každý jeden vzor môže mať aj desať podnázvov. A to podľa toho, ako sú zoradené prvky na vzore. Môže byť listnáč, listnáčik malý. Alebo konvalinka, konvalinka koncová, konvalinka mašličková.

Čím sú tieto kraslice ešte výnimočné?
Tým, že sa nemaľujú.

Každý síce hovorí, že veľkonočné vajíčka sú namaľované, ale tieto sú napísané.

Pisárka, pomocou ktorej sa zdobia, je vlastne dutá trubička vsadená v drievku. V nej je horúci vosk, ktorým vzory píšem. Keď popíšem po bielom vajíčku, ponorím to žltej farby. Postupne vajíčko farbím od najsvetlejších po najtmavšie farby. Cez žltú, oranžovú, červenú až po modrú. Aká farba je pod voskovými čiarami, taká zostáva na vajíčku definitívne. Nakoniec sa vosk na kraslici nahreje a stiera sa. Vajíčko potom zostane lesklé, čisté a plné farieb. Tak vznikajú batikované kraslice.

Viete povedať, koľko takýchto kraslíc ste už vyrobili?
Ťažko povedať, ale skôr sa to už asi počíta v tisícoch.

A čo s nimi robíte?
Na Veľkú noc ich u nás dostávajú šibači. Mnohí chodili k nám šibať aj preto, len aby sa k nim dostali. Z rodiny sa netešia na nejaké čokoládky a pod., ale na kraslice. Niekedy ich dávam aj ako darček. Tiež ich predávam. V ÚĽUVe patria k tradičného sortimentu.

Učíte ich vyrábať aj svojich žiakov?
Odkedy som sa túto techniku sama naučila a zaobstarala si aj pomôcky pre žiakov, čiže pisárky, kahany a stojany na tavenie vosku, učím aj žiakov. V roku 1995 som začala učiť na gymnáziu a v rámci hodín výtvarnej výchovy a estetiky som zaradila aj tieto ľudové tradície. Žiakov tvorba bavila a nebol rozdiel medzi prácou dievčat a chlapcov. Keď stretnem bývalých žiakov, mnohí na tieto časy „tvorby kraslíc“ radi spomínajú. Aj v ZUŠ IWK, kde učím už vyše 20 rokov, je tradícia pripraviť kraslice pred Veľkou nocou, pričom o ich výrobu majú záujem aj deti mojich kolegov.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Považskej Bystrice a okolia