Učiteľka z Považskej Zuzana Michálková (57) k veci: Rodičia hľadajú chyby inde
Medzi ocenenými považskobystrickými učiteľmi sa nachádza aj Zuzana Michálková, ktorá v rozhovore prezradila aj to, aké sú súčasné deti a ich rodičia.
Počas Dňa učiteľov rozdali v Považskej Bystrici vybraným pedagógom ocenenia. Pre Zuzanu Michálkovú zo ZŠ Slovanská to bolo podľa jej slov druhé ocenenie v kariére. Aktuálne 57-ročnej učiteľke prešli za takmer štyri desiatky rokov rukami stovky detí. Nielen o nich sme sa s ňou porozprávali.
Ako dlho sa venujete tejto činnosti a odkedy pôsobíte na ZŠ
Slovanská?
Učím už 39 rokov. Moja pedagogická prax začala ešte v detskom domove
v Domaniži, potom to bolo vychovávateľstvo a nakoniec som zakotvila tu
v roku 1989, keď táto škola bola v začiatkoch. Dalo by sa teda povedať,
že som tu už ako taký starý inventár, keďže tu pôsobím už 28 rokov.
Patrím k služobne najstarším, aj keď sú tu aj takí, čo sú na škole od
jej otvorenia.
Ktoré predmety vyučujete?
Učím slovenský jazyk. Moja kombinácia psychológia a slovenský jazyk nie je
celkom využívaná na tejto škole. No psychológiu používam ako výchovná
poradkyňa, ktorou som na škole už približne 20 rokov. Okrem toho mám
urobenú etickú výchovu, no a k tomu mám najnovšie aj
občiansku náuku.
Učíte iba na druhom stupni?
Áno, všetky spomínané predmety vyučujem tu na druhom stupni. V minulosti
som istý čas externe učila aj psychológiu na gymnáziu, ale to bolo len
niekoľko hodín.
Máte bohaté skúsenosti, skúste porovnať minulú generáciu
žiakov s terajšou?
Hovorí sa, že sú generačné rozdiely, keď starší hromžili na mladších.
No podľa mňa terajšie deti nie sú múdrejšie a ani hlúpejšie, sú také
isté, len ich formuje prostredie, v ktorom vyrastajú. Mňa mrzí správanie,
pretože súčasným deťom chýba emocionálna výchova. Z emocionálnej
stránky sú na tom horšie, ako boli deti v minulosti. To sa potom prejavuje
aj na vzťahoch v triedach a vzťahoch medzi žiakmi a učiteľmi.
Súčasná generácia detí sa označuje aj za počítačovú, aký
máte na to názor?
Veľa detí v útlom veku začína byť závislých na počítačových hrách,
ktoré na ne negatívne vplývajú, keďže začínajú žiť virtuálny život
a nie reálny, čo je nebezpečné. V tomto smere by sa malo niečo diať
v spoločnosti, pretože deti treba vrátiť v tomto smere do reálneho sveta.
No a takých detí je značné percento. Aj vďaka tomu narastá agresivita
u detí.
Ako je to so živosťou detí, ktoré sa nesprávajú úplne podľa
pravidiel. Viete, ako sa správajú v neskoršej fáze života?
Živosť u detí mi vôbec nevadí. Stáva sa, že majú nejaké prešľapy a
nesprávajú sa akoby mali. No také deti sú často životaschopné. Máme aj
prípady, že niekto sa na základnej škole nemal ideálne správanie, ale
potom prišiel do nejakého veku a vedie normálny úspešný život, pričom
k tomu pomohli aj rodičia, ktorí riešili už na škole ich problémy. Ale
sú aj prípady, že rodičia niečo také nechceli riešiť a pre dieťa sa to
skončilo zle aj v dospelosti.
Ktoré v súčasnosti známe osobnosti vám prešli rukami ešte
keď boli deti?
Monika Kompaníková, významná spisovateľka z nášho regiónu, ktorej dielo
Piata loď sfilmovali. Herec Michal Rosík, ktorý hosťoval v Slovenskom
národnom divadle, a tiež speváčka Simona Martausová. To sú asi tí
najznámejší, ktorých som učila slovenský jazyk.
Stáva sa vám často, že vás bývalí žiaci zastavujú napríklad
na ulici?
To zažívam veľmi často. Dokonca mi niektorí stále píšu, keď je
napríklad nejaký sviatok. Spomínaný Michal Rosík mi raz dal k Vianociam
knihu, išlo o podpísanú autobiografiu Ladislava Chudíka. Alebo aj deti
prídu naspäť do školy zaspomínať na staré časy.
Menia sa nielen žiaci, ale aj kolegovia. Aká ste partia na škole
v zborovni, resp. aká bola v minulosti?
Ja som mala možnosť odísť učiť na strednú školu, ale keďže vzťahy na
tejto škole boli vždy veľmi dobré, uprednostnila som práve tie pred iným
druhom profesionálnej kariéry. Náš učiteľský kolektív nezažil za tie
roky žiadne veľké turbulencie. Myslím si, že sme veľmi pokojná škola.
Nejaké maličkosti sa v ženskom kolektíve síce vždy vyskytnú, ale naozaj
ide len o maličkosti.
Chceli ste niekedy robiť niečo iné?
Vždy som poškuľovala po návrate k práci s deťmi z detských domovov
alebo podobnej sociálnej sféry. Ale okolnosti to zariadili inak. No s deťmi
chcem pracovať, pretože ma to stále baví, hoci som rozmýšľala, že
školstvo vymením za vychovávateľstvo.
Čo vás na vašej práci najviac baví, resp. nebaví?
Nebavia ma papierovačky, ktorých je stále viac, no musíme to robiť.
Napĺňala ma vždy práca s deťmi, pretože tie sú vždy najúprimnejšie.
Síce vás vedia poriadne nahnevať, ale aj veľa dávajú. Zaujímavé je to,
že s deťmi si vždy vieme poradiť, horšie je to s ich rodičmi. Deti si
vedia priznať chyby, ale rodičia vedia byť úzkoprsí, nepriznajú chybu, no
a potom mi riešenie problému odoberá veľa energie.
Ako sa teda zmenila situácia s rodičmi oproti
minulosti?
Keď prišiel v minulosti rodič do školy, ešte povedal, že dajte mu, ja
budem len rád, ak sa problém vyrieši. Teraz je to úplne inak a rodičia
hľadajú chybu všade inde. Hovoria, že chyba je v učiteľovi, spolužiakovi
a všade možne, len nie v ich dieťati. Neradi si totiž pripúšťajú, že
by zlyhali v niečom pri výchove.
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Považskej Bystrice a okolia
Môže vás zaujímať:
Školy v Považskej otvárajú brány budúcim prvákom: PREHĽAD termínov zápisov
Foto: ilustračné