Obnovený symbol nového cintorína v Považskej: Pozrite na FOTO, ako sa zmenil
Medzi diela z modernej histórie nášho mesta patrí aj známa socha na novom cintoríne. Čo sa na nej vynovilo?
Po známom slovenskom sochárovi a maliarovi Vladimírovi Kompánekovi, ktorý bol rodákom z neďalekého Rajca, zostali v Považskej Bystrici umelecké stopy v podobe troch sôch. Ako prezradila hovorkyňa mesta Iveta Kováčiková, jedna sa zachovala v blízkosti okresného súdu, ďalšia, ktorá bola pri hoteli FIM, je uložená v depozite mesta a tretia zdobí miesto posledného odpočinku na novom cintoríne. „Práve tú tretiu, ktorá zdobí vstup do nového cintorína, sme sa rozhodli zreštaurovať. Tejto práce sa ujal Peter Záhora, ktorý sa ešte ako študent zúčastnil reštaurovania zbierok Malokarpatského múzea,“ povedala hovorkyňa mesta.
Ako ďalej uviedla, toto dielo na novom cintoríne bolo v narušenom stave. „Povrch pokrývala vrstva biologického znečistenia, v hornej časti dokonca vyrástla malá breza. Drevná hmota skulptúry bola v soklovej a najmä vrchnej časti poškodená vlhkosťou a UV žiarením, ktoré najväčšou mierou prispievajú k degradácii lignínu, jednej zo základných zložiek dreva. Bolo teda nevyhnutné zabezpečiť jeho odborné ošetrenie,“ ozrejmila.
„V prvom rade bol mechanicky odstránený povlak rias, machov a lišajníkov, ktoré prispievali k udržiavaniu vlhkosti v horných vrstvách dreva a podporovali hnilobné procesy. Deštrukcia ale našťastie nedošla do stavu, aby bolo potrebné vymeniť niektoré časti konštrukcie. Chemickým čistením sa odstránil sekundárny červenohnedý náter a dielo sa tak opätovne prezentuje vo svojej prirodzenej farbe dreva,“ opísal reštaurátor Peter Záhora.
Podľa jeho slov bolo čistenie najzdĺhavejšou časťou procesu reštaurovania a vyžadovalo si obrovskú trpezlivosť a opatrnosť. „Následne sa drevo petrifikovalo a tým sa spevnili jeho oslabené časti, zároveň sa tak zvýšila ich UV odolnosť a znížila nasiakavosť. Hnilobou deštruované časti a vytipované horizontálne praskliny boli vytmelené a zabránilo sa tak prieniku vlhkosti do hlbších častí,“ vyjadril sa Záhora s tým, že pri týchto tmelených častiach sa ponechala plytká ryha imitujúca popraskanú štruktúru dreva, aby bol zachovaný charakter vekom zašlého umeleckého diela.
„Na vertikálne praskliny nemá tak dažďová voda deštrukčný vplyv, keďže voľne odtečie, takže boli ponechané voľné a slúžili na lepšie odvetrávanie. Na záver boli tmelené časti vyretušované a farebne sa tak zjednotili s celkom,“ dodal reštaurátor z nášho mesta.
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Považskej Bystrice a okolia
Môže vás zaujímať:
Úspech či prehra? Takto sa Považská umiestnila v súťaži NAJ mesto Slovenska
Foto: ilustračné