Učiteľka z Považskej Zuzana Michálková (57) k veci: Rodičia hľadajú chyby inde

Medzi ocenenými považskobystrickými učiteľmi sa nachádza aj Zuzana Michálková, ktorá v rozhovore prezradila aj to, aké sú súčasné deti a ich rodičia.

Filip Chudý
Ilustračný obrázok k článku Učiteľka z Považskej Zuzana Michálková (57) k veci: Rodičia hľadajú chyby inde
Zdroj: Dnes24.sk

Počas Dňa učiteľov rozdali v Považskej Bystrici vybraným pedagógom ocenenia. Pre Zuzanu Michálkovú zo ZŠ Slovanská to bolo podľa jej slov druhé ocenenie v kariére. Aktuálne 57-ročnej učiteľke prešli za takmer štyri desiatky rokov rukami stovky detí. Nielen o nich sme sa s ňou porozprávali.

Ako dlho sa venujete tejto činnosti a odkedy pôsobíte na ZŠ Slovanská?
Učím už 39 rokov. Moja pedagogická prax začala ešte v detskom domove v Domaniži, potom to bolo vychovávateľstvo a nakoniec som zakotvila tu v roku 1989, keď táto škola bola v začiatkoch. Dalo by sa teda povedať, že som tu už ako taký starý inventár, keďže tu pôsobím už 28 rokov. Patrím k služobne najstarším, aj keď sú tu aj takí, čo sú na škole od jej otvorenia.

Ktoré predmety vyučujete?
Učím slovenský jazyk. Moja kombinácia psychológia a slovenský jazyk nie je celkom využívaná na tejto škole. No psychológiu používam ako výchovná poradkyňa, ktorou som na škole už približne 20 rokov. Okrem toho mám urobenú etickú výchovu, no a k tomu mám najnovšie aj občiansku náuku.

Učíte iba na druhom stupni?
Áno, všetky spomínané predmety vyučujem tu na druhom stupni. V minulosti som istý čas externe učila aj psychológiu na gymnáziu, ale to bolo len niekoľko hodín.

Máte bohaté skúsenosti, skúste porovnať minulú generáciu žiakov s terajšou?
Hovorí sa, že sú generačné rozdiely, keď starší hromžili na mladších. No podľa mňa terajšie deti nie sú múdrejšie a ani hlúpejšie, sú také isté, len ich formuje prostredie, v ktorom vyrastajú. Mňa mrzí správanie, pretože súčasným deťom chýba emocionálna výchova. Z emocionálnej stránky sú na tom horšie, ako boli deti v minulosti. To sa potom prejavuje aj na vzťahoch v triedach a vzťahoch medzi žiakmi a učiteľmi.

Súčasná generácia detí sa označuje aj za počítačovú, aký máte na to názor?
Veľa detí v útlom veku začína byť závislých na počítačových hrách, ktoré na ne negatívne vplývajú, keďže začínajú žiť virtuálny život a nie reálny, čo je nebezpečné. V tomto smere by sa malo niečo diať v spoločnosti, pretože deti treba vrátiť v tomto smere do reálneho sveta. No a takých detí je značné percento. Aj vďaka tomu narastá agresivita u detí.

Ako je to so živosťou detí, ktoré sa nesprávajú úplne podľa pravidiel. Viete, ako sa správajú v neskoršej fáze života?
Živosť u detí mi vôbec nevadí. Stáva sa, že majú nejaké prešľapy a nesprávajú sa akoby mali. No také deti sú často životaschopné. Máme aj prípady, že niekto sa na základnej škole nemal ideálne správanie, ale potom prišiel do nejakého veku a vedie normálny úspešný život, pričom k tomu pomohli aj rodičia, ktorí riešili už na škole ich problémy. Ale sú aj prípady, že rodičia niečo také nechceli riešiť a pre dieťa sa to skončilo zle aj v dospelosti.

Ktoré v súčasnosti známe osobnosti vám prešli rukami ešte keď boli deti?
Monika Kompaníková, významná spisovateľka z nášho regiónu, ktorej dielo Piata loď sfilmovali. Herec Michal Rosík, ktorý hosťoval v Slovenskom národnom divadle, a tiež speváčka Simona Martausová. To sú asi tí najznámejší, ktorých som učila slovenský jazyk.

Stáva sa vám často, že vás bývalí žiaci zastavujú napríklad na ulici?
To zažívam veľmi často. Dokonca mi niektorí stále píšu, keď je napríklad nejaký sviatok. Spomínaný Michal Rosík mi raz dal k Vianociam knihu, išlo o podpísanú autobiografiu Ladislava Chudíka. Alebo aj deti prídu naspäť do školy zaspomínať na staré časy.

Menia sa nielen žiaci, ale aj kolegovia. Aká ste partia na škole v zborovni, resp. aká bola v minulosti?
Ja som mala možnosť odísť učiť na strednú školu, ale keďže vzťahy na tejto škole boli vždy veľmi dobré, uprednostnila som práve tie pred iným druhom profesionálnej kariéry. Náš učiteľský kolektív nezažil za tie roky žiadne veľké turbulencie. Myslím si, že sme veľmi pokojná škola. Nejaké maličkosti sa v ženskom kolektíve síce vždy vyskytnú, ale naozaj ide len o maličkosti.

Chceli ste niekedy robiť niečo iné?
Vždy som poškuľovala po návrate k práci s deťmi z detských domovov alebo podobnej sociálnej sféry. Ale okolnosti to zariadili inak. No s deťmi chcem pracovať, pretože ma to stále baví, hoci som rozmýšľala, že školstvo vymením za vychovávateľstvo.

Čo vás na vašej práci najviac baví, resp. nebaví?
Nebavia ma papierovačky, ktorých je stále viac, no musíme to robiť. Napĺňala ma vždy práca s deťmi, pretože tie sú vždy najúprimnejšie. Síce vás vedia poriadne nahnevať, ale aj veľa dávajú. Zaujímavé je to, že s deťmi si vždy vieme poradiť, horšie je to s ich rodičmi. Deti si vedia priznať chyby, ale rodičia vedia byť úzkoprsí, nepriznajú chybu, no a potom mi riešenie problému odoberá veľa energie.

Ako sa teda zmenila situácia s rodičmi oproti minulosti?
Keď prišiel v minulosti rodič do školy, ešte povedal, že dajte mu, ja budem len rád, ak sa problém vyrieši. Teraz je to úplne inak a rodičia hľadajú chybu všade inde. Hovoria, že chyba je v učiteľovi, spolužiakovi a všade možne, len nie v ich dieťati. Neradi si totiž pripúšťajú, že by zlyhali v niečom pri výchove.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Považskej Bystrice a okolia

Môže vás zaujímať:

Školy v Považskej otvárajú brány budúcim prvákom: PREHĽAD termínov zápisov

Foto: ilustračné

Zdroj: Dnes24.sk