Nosická priehrada sa otvorila verejnosti: FOTO nielen z jej útrob
Vodohospodári pustili verejnosť do útrob priehradného múru Nosickej priehrady. Čo o nej prezradili?
Výroba elektrickej energie, zásobovanie vtedajších Považských strojární vodou a zadržanie povodňovej vody boli hlavnými dôvodmi výstavby Vodnej stavby (VS) Nosice. V tomto roku uplynie 60 rokov od spustenia jej prevádzky. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) umožnil v rámci premiérového Dňa otvorení dverí nazrieť verejnosti aj do útrob priehradného múru.
Podľa hlavného hatiara Milana Ďurčíka VS Nosice už po dvoch rokoch prevádzky v roku 1960 zabránila povodni z tisícročnej vody. „Bola to veľká zaťažkávacia skúška pre toto dielo. Prítok do nádrže bol takmer 3000 metrov kubických za sekundu. Počas špičky stúpala hladina o meter za hodinu. Tým, že sa priehrada predtým vyprázdnila, zadržala takmer 1000 metrov kubických vody za sekundu, takže odtok do starého koryta už bol iba 1900 metrov kubických za sekundu,“ povedal Ďurčík s tým, že najväčšia povodeň na Váhu bola v roku 1813, kedy bol prítok takmer 4000 metrov kubických vody za sekundu.
Objem nádrže bol podľa neho po výstavbe asi 36 miliónov kubických metrov vody, za 60 rokov nánosy spôsobili zníženie jej objemu asi o tretinu. Najhlbšia voda – 18 metrov je pred výpustným zariadením. Priehradný múr je vysoký 36 a dlhý viac ako 500 metrov.
Prehradením Váhu došlo k zatopeniu obce Okrut na pravej a časti obcí Nosice a Milochov na ľavej strane Váhu. Obyvateľom Nosíc postavili domy v dnešnej púchovskej miestnej časti Nové Nosice, väčšina obyvateľov Okrutu našla nový domov v obci Udiča v okrese Považská Bystrica. Na stavbe sa podieľalo viac ako 55 000 dobrovoľníkov. Výstavbu načas zastavil nález minerálnych prameňov, uhličitá voda narušovala betón, musela sa meniť technológia výstavby. Nález minerálneho prameňa počas výstavby bol základom vzniku Kúpeľov Nimnica na pravom brehu priehrady.
Prietok vody cez priehradný múr je zabezpečený hornými klapkami a spodnými segmentmi. Ovládané sú elektricky buď z riadiaceho centra, prípadne priamo zo strojovne. V prípade poruchy zariadení má SVP pripravený katastroficky scenár v podobe manuálneho otvárania klapiek i segmentov príslušníkmi Ozbrojených síl SR. „Samotné otvorenie dnového uzáveru – segmentu pomocou elektrického zariadenia trvá asi 21 minút, vojaci by ho manuálne otvárali viac ako 16 hodín. Elektrické sklopenie hornej klapky trvá asi 23 minút, vojakom by to trvalo 56 hodín,“ doplnil Ďurčík s tým, že k tomu zatiaľ nikdy nedošlo a dúfa, že ani nikdy nedôjde.
Slovenský vodohospodársky podnik bol založený v roku 1997. Vznikol spojením štyroch štátnych podnikov – Povodie Dunaja, Povodie Váhu, Povodie Hrona a Povodie Bodvy a Hornádu. SVP spravuje vodné toky v dĺžke 32 738 kilometrov, 287 vodných nádrží, 2811 kilometrov ochranných hrádzí a kanálovú sieť v dĺžke 1812 kilometrov. Je tiež prevádzkovateľom Vodného diela Gabčíkovo. Celková plocha povodí je 49 015 kilometrov štvorcových. Organizačne je tvorený Podnikovým riaditeľstvom so sídlom v Banskej Štiavnici, štyrmi odštepnými závodmi (Bratislava, Piešťany, Banská Bystrica a Košice) a jednotlivými správami povodí.
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Považskej Bystrice a okolia
